Nôž

N

Mrochtili sme v posteli, zatiaľ čo slnko odhaľovalo chumáče mačacej srsti na parketách.

Tešili sme sa, namiesto sivých dní aspoň jeden zlatý.

Jar sa niekde zdržala: -1°C teraz, budúci týždeň -8°C.

Okná boli potiahnuté peľom z lipy, šedým prachom a fŕkancami betónu – susedia pod nami prerábajú nebytové priestory na polo-podzemné bývanie.

Výplne fungovali ako difúzor svetla, lúče sa s nimi preťahovali ako námorníci s lanom.

„Komu dáme umyť okná?“ opýtala sa už niekoľkýkrát za ostatných 6 mesiacov šera Zuzana.

„Ja ich umyjem,“ a rovno som vstal, postavil sa na parapet a začal strhávať staré maliarske pásky z okolia rámov.

Keď som začal, vysoké staromestské stropy mi už nepripadali také super – 1,6 m na výšku a takmer na celú stenu – oknám sa u nás doma darí.

Tri miestnosti, balkónové dvere, menšie okná v kúpeľni a záchodové kukadlo.

Fučal som, robil si prestávky, hromžil som a nakoniec to dokončil.

Cieľovú rovinku som si užil na balkóne zababušený v bunde a čiapke s omrznutými rukami.

Výsledok som bol skontrolovať ešte pred uložením všetkých Cifov, handier, kýblov a novín.

„Veď to neprekáža, keď niektoré majú šmuhy. Že Zuzi?“ ospravedlňoval som si svoju nedokonalosť.

Sú to len umyté okná, nebudem si ich dávať do svojho pracovného portfólia.

„Vadí, Tomko. Prečo robiť iba polovičatú robotu?“

Večer som umýval riad – ak majú ostať v dreze špinavé taniere, som úprimne smutný.

Navyše ráno to na niekoho z nás aj tak počká.

Zvyčajne umyjem veľký riad – taniere, misky, hrnčeky, dózičky a pravidelne nechám dezertnú vidličku, príborový nôž či lyžičku od Termixu.

Zastavil som vodu a prúd prestal tiecť do drezu, v ktorom som nechal príborový nôž.

Neplánoval som ho umyť.

Prečo tam vždy niečo nechám?

„Nemôže byť všetko perfektné. Práve tieto nedokonalosti nám pripomínajú, že sme ľudia – omylní, nedokonalí, neracionálni,“ odpovedala mi hlava.

Pustil som vodu a nôž umyl.

Dnes budem dokonalý – nie človek, ale partner.

Aspoň na chvíľu: nabudúce tam nôž od masla nechám, lebo taký som – nedokonalý, omylný, skutočný.

o autorovi

Tomáš Turek

Každý deň na mňa skáču inšpirácie: pri nákupe tekvice na trhu, pri čakaní na úrade, pri hľadaní páchateľa mačacej grcky na podlahe.

Naše stretnutia sú intenzívne a inšpiratívne. Na knihu to nie je a v zásuvke by zhnili.

Preto tieto podnety učešem, oblečiem im najlepší oblek, streknem trochu pitralónu na krk a vystavím ich do vitríny.

Kochajte sa.

pridaj komentár