Vpravo

V

– Po chodníku sa chodí vpravo, – hučala do mňa mama.
– Po schodoch sa chodí vpravo, – hučali do mňa učiteľky aj žiaci z druhého stupňa, ktorí mi dali príučku bodycheckom.
A to, že aj na priechode sa chodí vpravo, do mňa nemusel hučať už nikto.
Dostal som lekciu a pochopil som: ak chcem byť súčasťou spoločnosti, musím dodržiavať pravidlá.

Detaily formujú spoločnosť aj to, ako ju vnímame.
Nepísané pravidlá dnes neexistujú, stačí konať v medziach zákona a je to v poriadku.
Vraj, idú spoločnosti príkladom tí najmocnejší.
Morálka, hodnoty či zásady sú prežitok a vytrvalci, ktorí sa k nim hlásia, sú vysmiati.
Lebo na Slovensku je to tak, zvykajme si.

Každý sa chce mať lepšie, no nie každému sa chce prispieť.
Pritom stačí malý detail: pozbierať špaky pred vchodom, podržať dvere v obchode, byť úctivý aj k tým, s ktorými nezdieľame rovnaký názor.
Alebo začať chodiť na priechode vpravo.
Hrubé čiary rozdeľujúce spoločnosť na dve skupiny, ktoré sa na zelený povel oproti sebe bezhlavo rozbehnú.
A začína sa boj.
Bez pravidiel, bez úcty, bez hry na „starší má prednosť“, iba neľútostný súboj o priestor pre svoj krok.

Večná a na prvý pohľad neriešiteľná vojna v meste.
Mier v nedohľadne.
Lebo postaviť sa vpravo a dodržať nepísané pravidlo je obmedzenie slobody.
Asi.
Pritom by nejednému napadlo, že keď obrovská časť spoločnosti smeruje doprava, zapamätať si to by nemal byť problém.

Kým sa nenaučíme na priechode kráčať vpravo, nezaslúžime si, aby sme sa mali dobre.

o autorovi

Tomáš Turek

Každý deň na mňa skáču inšpirácie: pri nákupe tekvice na trhu, pri čakaní na úrade, pri hľadaní páchateľa mačacej grcky na podlahe.

Naše stretnutia sú intenzívne a inšpiratívne. Na knihu to nie je a v zásuvke by zhnili.

Preto tieto podnety učešem, oblečiem im najlepší oblek, streknem trochu pitralónu na krk a vystavím ich do vitríny.

Kochajte sa.

pridaj komentár